Včera po ôsmej večer, keď som sa vracala domov a otvárala dvere do bytu:

„Tánička?“ ozve sa na mňa kdesi spoza steny obývacej izby Kubkov hlas skôr ako moja druhá noha prekročí prah dverí. Žeby tato nebol doma?

„Áno, ahoj-teee…“ hovorím, doplňujúc, keď podľa pazvukov zistím, že doma sú obaja.

„Pozeráme Men In Blaaack.“ Informuje ma mladý muž a zároveň ukončuje náš siahodlhý„rozhovor“. „Ahooj.“ Znie jeho posledné slovo.

Hmmm…mám znova odísť?

Aha, chápem! Len si stanovil priority – first things first, a teda mi v prvom rade ozrejmil stav v domácnosti. A.K.A.: jednak sa ti chválim a jednak ťa prosím, nehuč tu zbytočne a neruš!

🙂

Namasté