„A teraz si tak troška pripadám ako blázon.“ Asi takto znela prvá myšlienka v mojej hlave ihneď potom ako som zistila, že škrabať sa pravou rukou za ľavým uchom je trocha nepohodlné. Pred pár týždňami som strávila niekoľko hodín hľadaním a následne čítaním článkov i detailných…

Možno je to tým pohárom červeného, alebo tým, že samu seba posmeľujem vždy povedať nahlas to, čo si myslím a v poslednej dobe toho hovorím i píšem primálo. Tak prečo nie toto? Tento list som nechala „vykvasiť“ asi tak mesiac. A dnes som sa rozhodla, že to zverejním. Pre niekoho…

Včera po ôsmej večer, keď som sa vracala domov a otvárala dvere do bytu: „Tánička?“ ozve sa na mňa kdesi spoza steny obývacej izby Kubkov hlas skôr ako moja druhá noha prekročí prah dverí. Žeby tato nebol doma? „Áno, ahoj-teee…“ hovorím, doplňujúc, keď podľa pazvukov zistím, že…