„Tak čo, bereš?“ Počujem z pravej strany Kubka prichádzajúceho ku mne s ponukou, ktorá sa vraj neodmieta. Dve hodiny hrania sa s legom na dobrých a na zlých. Ja som vždy tá dobrá, na výber nemám. (verili by ste?) „No? Bereš?“ ozve sa znova, skôr ako stihnem reagovať a na tvári…
Poznáte ten pocit? Niečo mu hovoríte, o niečoho ho žiadate a on len stojí a zíza na vás. Ak vôbec nejako reaguje, tak slovami, ktorými vám akoby potvrdzuje vašu žiadosť, mienku, čokoľvek. Naozaj čokoľvek, pretože v danej chvíli je úplne jedno, čo vravíte. Jemu je to úplne jedno. Vy hovoríte…
Malý postreh zo sveta odhodlaných a aktívnych rodičov. Po dlhšom váhaní som predsa len súhlasila s účasťou mojej osoby na besiedke v Kubkovej škole. To váhanie vysvetľovať hádam nemusíme, ide o môj obľúbený rituál pri každej podobnej príležitosti, ktorá mi ponúka trávenie času s Kubkovou rodinou. Šla som. Zaujíma ma, čo…