Život 30+/časť II., alebo Ako chutí dozrievanie

Keďže, ako som sa nedávno dozvedela, keď som ja mala 18, tak ešte ani mobily neboli, rozhodla som sa tento príspevok venovať práve dozrievaniu, či skôr tomu ako sa čoby čerstvo vyzretá (?) cítim.

Každý sa vnímame nejako inak. Nie každá 25 ročná žena sa cíti na 25, nie každá päťdesiatnička je ochotná si priznať, že to dala už dvakrát. Tak či onak, dámy a páni, je to tak ako to je. A je to tak, že z čísel nám neubúda. To však ešte nemusí znamenať koniec sveta. Práve naopak!

Mne sa v období blížiacom sa okrúhline začal život zdať akýsi voňavejší, chutnejší, chrumkavejší a omnoho farebnejší ako kedysi. Pravda, nemám na každý víkend nové rande, nevodím desiatich za nos a nemám to veselo na háku ako kedysi (dvaja-traja stačia 🙂 🙂 🙂 ). Práve v tomto veku si však uvedomujem, kedy skutočne žijem a zároveň presne viem, keď iba prežívam. Teší ma celý rad malinkých vecí, o ktoré som pred rokmi ledva nohou zakopla. Teší ma sivý vlas na mojej hlave, i keď zároveň premýšľam ako dlho ešte asi bude. Mám radosť, že viem byť nad vecou a len tak ma z niečoho ne-… neporazí 🙂

Byť staršia tiež znamená byť aj skúsenejšia, čo je v mnohých prípadoch viac ako prínosné. Inokedy zabúdam na to, že by som tie skúsenosti mohla pretaviť do praxe a jednoducho pohorím. Skúsenosť mi však pomáha nezrútiť sa a neplakať týždeň nad niečím, čo sa neodstane. (no napríklad taký chrbát odretý o okenný rám sa už tiež neodstane a predsa som si poplakala ako malé decko – vek je v takej chvíli naozaj iba číslo)

Na život a situácie sa treba pozerať triezvo, ale i s nadhľadom. – Pokašľala si to? – Áno. – Stáva sa. Spravíš to nabudúce lepšie. – To nemôžem garantovať, ale minimálne sa o to pokúsim! 🙂

Stále si staviam vzdušné zámky, inak by bolo moje bytie obmedzené na fyzický priestor okolo mňa, a to by bola nuda, poviem vám. Zároveň však viem aké zámky a kde chcem stavať naozaj. Presne viem čo chcem (no…, väčšinou) a viem pomenovať čo rozhodne nechcem (to je tá jednoduchšia forma poznania). Nepotrebujem hodiny analyzovať vec či situáciu. Samozrejme, na výber outfitu na večierok je stále aj týždeň málo 🙂

Viem čo mám rada, čo mi chutí a čo prospieva. Snažím sa dopriať si pravidelne všetkého s mierou a milujem rozmaznávať sa dobrým jedlom, kvalitnou kozmetikou a odpočinkom na mieru (rozumej takým, aký sa mi práve žiada a v danom rozpoložení hodí, nech už je to kúpeľ, spánok, či pretancovaná noc – odpočívať musí telo, duša i mozog).

S pokojom na duši dokážem prejsť popred výklady na ulici, či krížom cez celé obchodné centrum bez toho, aby som si čokoľvek kúpila. Nemusím mať doma 40 ďalších vecí, len preto, že boli „v zľave“. Dokážem nahlas pomenovať, keď kus oblečenia nie je hoden ani len tej výpredajovej ceny. Ale keď sa mi niečo skutočne páči, vraciame sa bez okolkov k bodu o rozmaznávaní sa 🙂 🙂 🙂

Cítim to tak, že tých 30 rokov dozrievania stojí za to. Chutí mi to.

Apropo, prvý mobilný telefón som mala tuším v trinástich. Slúžil síce skôr ako pevná linka, keďže som ho zdieľala so súrodencami, ale už to bol mobilný telefón. A o tom, že pochádzam z doby dinosaurov (tie mobily ešte skutočne nemali), som sa dozvedela od môjho o dekádu vyzretejšieho kolegu.

Namasté


Pridaj komentár