Dnes som si v práci spravila kávu. Nevypila som ju. Ani som nezačala. Len som si vychutnávala jej vôňu a užívala som si teplo, ktoré cez malú šálku prechádzalo do mojich dlaní. Niekoľko minút som sa s ňou takto pohrávala – odolávala som. Veď si dám len jeden malý dúšok, maximálne dva… Napokon som usúdila, že sa jej nechcem napiť a že mi za tých pár minút dala práve to čo som potrebovala.

Nie som kofo-holik (práve vymyslený výraz pre priaznivca kofeínu), ani si nemyslím, že by mala káva na moje telo nejako zvlášť blahodárne účinky. Milujem však jej chuť a ešte viac vôňu. No vzhľadom na to, že som už zopár dní či týždňov poriadne nespala, povedala som si, že to chce zmenu. Očistu. Zvyčajne pijem jednu kávu denne, ráno. Niekedy mi príde na chuť i poobede a občas sa mi podarí dať si tú druhú kávu až podvečer. A práve v takéto dni potom vinu za moju neschopnosť zaspať zvaľujem na kofeín. Tak som si povedala, že to skúsim bez nej, ale úplne. V spojení v jednodňovým detoxom to mal byť môj reset. Aby som sa konečne prebrala, prebudila sa a znova začala žiť.

Cukor musel ísť zákonite tiež bokom. V posledných týždňoch som zjedla viac mliečnej čokolády ako bežne zjem za celý rok či dva. Čokoláda je pre mňa čokoládou od 70%, ideál je 82. Všetko pod 50 je len akási zmes cukru a tuku. A ako zázračne táto zmes pôsobí na moje telo a dušu, ktoré slnko nevideli ako je mesiac dlhý… 🙂

Cestou domov z práce, dívajúc sa zase len na sivé nebo a sivé … všetko, ma osvietilo. Nie slnko, to zapadlo skôr ako som sa dostala na vzduch, ale myšlienka!

Žiadna káva, žiaden cukor. To bolo len chvíľkové zatemnenie môjho mozgu. Pravda bola niekde omnoho hlbšie a čakala až ju vykopem.

Nič ti nenahradí životnú energiu lepšie ako život sám.

Ten pocit, keď ako dieťa siahaš na nepoznané či zakázané. Tajomstvo, ktoré ti v žilách rozprúdi krv vždy, keď si naň spomenieš a žiada sa ti o tom niekomu povedať, no vieš, že by si nemal. Vzťah, ktorý máš na dosah ale nežiješ ho a predsa ťa napĺňa obrovskou dávkou energie deň čo deň. Život na hrane. Nech je to hrana útesu či morálnych zábran. Je to čistá energia. Neriedený koncentrát života.

To je to čo potrebujeme aplikovať priamym vpichnutím do žily v pravidelných intervaloch.

A preto dnes menej zvyčajne…

Carpe diem.