Detská úprimnosť nemá hraníc. A ako každú úprimnosť, aj túto si veľmi vážim. Pretože je to globálne podpultový tovar a obdarovať seba či iných, alebo byť obdarovaný niečím, čo má len málokto, je viac ako osviežujúce. Nakopne vás to! Do žíl sa vám vleje život v jeho plnej sile. Alebo vás to schladí ako kocka ľadu presladený nápoj.

Tak napríklad:

Predstavte si, že ležíte v posteli. Je sobota ráno (do práce sa nechystáte) a cez otvorené okno je počuť spev vtákov. Malou škárou medzi lamelami žalúzií pozorujete rozprávkovo modré nebo s nadýchanými bielymi oblakmi. Presné také, aké majú Sipmsonovci zo Springfieldu. Aj keď sa vám ešte žiada spať, slnečné lúče si vás nájdu a vytiahnu z postele von. Potom, ako sa naposledy pomaznáte s príjemne mäkkým vankúšom, si sadnete na posteľ a rukami vo vzduchu sa slastne ponaťahujete ako mačka. Okrem slnečného dňa vás z postele ťahá aj predstava príjemných raňajok v kruhu najbližších.

Aj v túto sobotu bolo nádherné slnečné ráno…

„Si chorá?“ spýtal sa ma Kubko hneď ako som vošla do obývačky.

„Nie, Kubko, prečo?“

„Lebo tak vyzeráš,“ dodal ešte jemne rozospatým hlasom.

Koniec. Nebolo čo dodať.

Desaťminútová sprcha a ľahký make-up mali uzdravujúce účinky. (ak aj nie, tak aspoň žiaden ďalší komentár už nebol.)