Z doby kamennej priamo do mekáča

„A to ty si nikdy nebola v megdonaldeee??“

Vypúlil na mňa neveriacky oči až som sa chystala ich pomaličky zbierať zo stola (tie oči).

„Bola som v MC Donalde už viackrát, ale nepoznám celú ich ponuku. Ak vôbec, tak si dám wrap a možno raz – dvakrát ročne nejaký hamburger.“ Po vysvetlení slovíčka wrap výsluch kráľa „nagetiek“ pokračoval.

„Ale veď toto sú nagetky predsa! Ty nevieš čo to jeee??“  Výraz v očiach sa z neveriaceho menil na vystrašený.

„Viem čo sú nagetky, ale keďže ich nejedávam, neviem presne, ako vyzerajú – aspoň nie tu, v mekáči.“

Snažila som sa byť diplomatická a pokojná, ale tie jeho reakcie ma jednoducho vytáčali. Nie kvôli nemu samotnému, kvôli princípu dnešnej doby. Chúďa, on nevie, že nechodiť do mekáča a nepoznať spamäti ich ponuku nie je hriech. Dokonca to nie je ani len hanba.

„No, ale ja ich poznám a milujem ich!“ Odvetil hrdo a po zistení, že predsa len som včera neprišla rýchlikom z doby kamennej, bol už o niečo spokojnejší.

„Milujem ich a vždy ich jem.“ Pokračoval s vyznaním lásky.

„Viem, čo v nich je a aj tak ich milujem!“ Paródia na lásku pokračovala. Asi som sa pýtala a zaujímala málo o tie úžasné (?) nagetky. Napriek tomu sa dozvedela, že osemročné dieťa disponuje touto informáciou:

Nagetky v MC Donalde obsahujú AJ mäsko (spojku AJ treba naozaj zvýrazniť). A okrem neho ešte kosti, chrupavky, kože a dokonca perie.

Sama neviem, či tomuto tvrdeniu verím (To s perím. Ten zvyšok je totiž istý – prečo inak by to potrebovali mlieť ak by to bolo čisté mäso z kuraťa??), ale osemročné dieťa to vie, verí tomu a aj napriek tomu vám s hrdosťou oznámi, že mu chutia a aj tak ich bude jesť.

To isté dieťa, ktoré si vzápätí chcelo nasypať čistý biely cukor do úst. Slovíčko „opováž “ zohralo zjavne svoju váhu v jeho rozhodovaní. V takýchto chvíľach si to nesmierne užívam – tých pár sekúnd víťazstva. 🙂 To isté dieťa, ktoré ľúbi aj salámky, šunčičky, klobásky, ale na druhý deň sa na vás díva ako na vraha svetového kalibru, pretože ste si na obed dali rybu. To isté dieťa, ktoré zvykne tvrdiť, že mlieko je nezdravé (ale zje aj pol kila syra či jogurtu na posedenie), že šampón na vlasy škodí prírode (a tie si teda odmieta umývať, v tomto je charakter), že cukor je jed (a že je!) aj keď milka je milka a tú mlsne vždy rád! Tak to isté dieťa, z ktorého úst som nedávno počula aj výčitku o mŕtvom kuriatku, ktoré som mala na tanieri (aj tam ostalo), sa nechá počuť, že vie, že je tam aj perie okrem tej kačky, ale aj tak mu to chutí a rád to spapá. (áno kačky, pretože si nevedel vybaviť čo za mäsko, z akého zvieratka, by to tam vlastne malo byť okrem toho peria)

Bolo mi na vracanie. Svoje kapučíno som nedopila a spokojní sme odišli.


Pridaj komentár