Pondelok:

„Kubko, zase máš tie trenky špinavé. Veď sme sa to spolu už učili. Riťku si musíš niekedy utrieť aj viackrát.“

„No, keď ja som asi zabudol…“

„To nič, operieme to.“

Utorok:

„Kubko, zase si sa zabudol utrieť?“

„Hmm…noo….asi heej.“

Streda:

„Kubo! Už toho mám naozaj dosť! Už si dosť veľký na to, aby si si utieral zadok poriadne!“

Po krátkom výsluchu, počas ktorého hlavný aktér zatĺkal a zatĺkal, prišlo priznanie.

„Noo, vieš, mamiii, keď my sme sa v škole dohodli, že kto si utiera zadok, tak ten je slaboch a všetci sa z neho smejú.“

☺☺☺☺☺☺☺☺

Nasledoval stručný rozhovor. Asi. Tento príbeh totiž nie je môj vlastný (oslovenie mama, ako ste si určite všimli, nepatrí mne), ale pobavil ma natoľko, že som sa ho sem rozhodla zaradiť.

U nás sme takýto problém nemali. Do viac ako siedmich rokov si brčkavá hlava zadok nechávala poctivo utrieť dospelákom. O tom možno inokedy.

K tejto téme by som ale rada doplnila ešte jedno „hygienické prikázanie“ z môjho domáceho prostredia – sprchovať sa stačí desať sekúnd a vlasy si stačí umývať raz za týždeň.

Gratulujem ženám aj mužom, ktorým umývanie vlasov nie je prírodou pripomínané každé dva dni (pre tých menej šťastných aj každý deň) a naozaj im bohato stačí umyť vlas raz týždenne. Avšak nikto ma nepresvedčí, že hustá, brčkavá, polodlhá hriva, ktorá nielen v lete lieta z jedného konca ihriska na druhý a váľa sa popri tom všetkom v piesku, si vystačí so zmytím raz týždenne, a to zásadne len teplou vodou (šampón je zlý a ničí prírodu … akože áno, ale…). Podotýkam, že beh cez ihriskové prekážky a pieskové koláčiky sa v lete koná každý deň a často trvá aj niekoľko hodín.

Čo dodať?

Čistota pol života!

(…a špina celý.)

P.S.: Z výletu v Neapole som nášmu Kubkovi priniesla zubnú kefku na baterky. Nie obyčajnú, ale star wars z oficiálneho Disney obchodu. Som zvedavá na reakciu a zmenu v dĺžke trvania umývania zubov (z 20 sekúnd snáď aspoň na 45?).