„Poriadok nie je v živote žiadnou hodnotou.“ Povedal v jednej zo svojich šou Jan Kraus. Milujem jeho humor a musím uznať, že v princípe má i v tomto pravdu. Rada by som však doplnila, že psychická pohoda, či priamo psychické zdravie, má v mojom živote ohromnú hodnotu a na jeho kvalitu vplýva aj prostredie, v ktorom trávim svoj čas. Ak sa ale okolo mňa po podlahe váľajú chumáče prachu ako baly slamy na divokom Západe, tak rozhodne nebudem s pocitom blaženosti pokojne levitovať nad gaučom. Takže ak poriadok samotný nie je hodnotou (chápem, že nie), rozhodne to neznamená, že neovplyvňuje existenciu tých skutočných.

Kubko často zvykne zabúdať, že použité veci patria do odpadkového koša (ideálne separovaného), bielizeň, ktorá už nevykazuje známky čistoty ani na 10%, zase do toho na bielizeň. Zvyčajne ho stačí dvakrát napomenúť a napraví to.

Omnoho častejšie sa však stretávam s odpoveďou „ale ja som to tam nedal“, alebo „ale to nie je moje“. To je práve vtedy, keď ho poprosím, aby cestou do kuchyne vzal to alebo tamto a náhodou viem, že to skutočne nenechal na stole/zemi/pohovke on.

V takých chvíľach by som mu najradšej predniesla celý zoznam vecí, ktoré bežne robievam, a to bez komentára, za neho. Veci, ktoré on vlastne ani nevníma, že sa dejú (jogurt priletí do chladničky, obal z neho sa silou vlastnej vôle odprace do koša, špinavé trenky i ponožky sa asi dákou mimozemskou silou vtiahnu do práčky, samé sa vyvesia i odložia do skrine, po izbe mu pobehuje neviditeľný vysávač a robot, ktorý doslova zgučené periny narovná, aby sa pekne vetrali a otvorí im ešte k tomu okno, cestoviny vylezú zo skrine priamo do jeho taniera a medzičasom sú záhadne uvarené, ochutené jeho obľúbenou omáčkou a ešte sa mu z celej dobroty samé posypú nastrúhaným syrom…).

Zoznam takýchto nadpozemských činností by mohol veselo pokračovať ďalej. Zvyčajne však stačí menovať jednu alebo dve, aby pochopil, že som ho o to požiadala a jednoducho očakávam, že to spraví – A.K.A. „Koho to zaujíma? Jednoducho to uprac“ 🙂 (sentimentálne debaty o tom, že keď ja robím niečo pre teba, očakávam protihodnotu a najkrajšie by bolo, ak by som ťa o ňu nemusela vôbec žiadať a robil by si to automaticky a rád sám, môžeme nechať bokom, buďme realisti).

Túto krátku rozpravu by som rada ukončila sladkou čerešničkou – humor zo života:

„A nemôže to tým parketám uškodiť, keď ich tak často umývame?“ Spýtal sa ma priateľ potom ako som ho požiadala, aby to urobil. Neviem, čo ma prekvapilo viac, či samotná otázka na intenzitu umývania podlahy (nakoľko pod slovom často si môžete predstaviť interval najmenej jedného týždňa, ak nie dlhší), alebo to množné číslo na záver (umývame???)… Nie, to ma neprekvapilo, to ma vyslovene pobavilo.

Ako sme sa dohodli, tak neurobil – asi sa skutočne obával poškodenia parkiet i podlahy (aby sme nezošúchali farbu alebo tak, čo ja viem…).

Krásnu nedeľu všetkým
Namasté