Už je to niekoľko pekných pár (desiatok) rokov čo deti uspával charizmatický hlas Michala Dočolomanského s jeho ľúbozvučnou slovenčinou. Medzi také som patrila aj ja.

Dnes, keď niekedy počúvam Kubka rozprávať, pýtam sa samej seba, kde sa stala chyba a prečo dnes deti na Slovensku v každej vete použijú bohemizmus. (len rečnícke otázky, odpovede všetci poznáme)

„No a čo?“ znie zvyčajne jeho odpoveď keď ho poopravím a poviem, že po slovensky je to správne takto alebo onak.

No a čo, že príbeh nebol zaujímavý ale zajímavý?

No a čo, že bolo treba stlačiť tlačidlo a nie stlačítko, že na veži stáli lučištníci, na raňajky sme mali cerálie a jeho najobljubenšou farbou je modrá?

Nehajme to tak. Tak bereš? (stále Kubo)

… akoby Janice z Priateľov povedala: „Och, môj Bože!“

Keď si ako štvorročný obliekal psodky a nie spodky, zabávala som na tom. Pravda, kým sa po niekoľkokrát opakovanom, avšak neúspešnom, pokuse rozplakal a stále sa snažil obliecť si psodky.

Dnes sa na niektorých jeho pokusoch o správne vyskloňovanie aj zasmejem. Pri ostatných prípadoch mi naviera žila na krku 🙂

Vinník je však už známy! Áno, nemožno ho obviniť z toho, že deti v istom veku ešte nevedia správne vyskloňovať či vysloviť niektoré slová, no zo zvyšku obžaloby sa len ťažko obháji!

Tu je popis hlavného páchateľa: je žltý, má obdĺžnikové telo, obrovské oči a nosí modré nohavice. Jeho meno je Spongebob a žije v mori, aj keď doň očividne nepatrí. Svojím kamarátom nadáva do hlupákov, ktorý majú mozog ako mušľa a je to snáď tá najhlúpejšia rozprávka akú som kedy videla. Plytká, naozaj plytká. Len čistý, nič nerozvíjajúci povrchný humor (?).

Spongebob však na jazykovedu nie je na slovenskom trhu sám. Má komplica, a nie jedného!  S určitosťou možno povedať, že členom skupiny, ktorá sa snaží rozložiť náš krásny jazyk na kúsky, je aj čierno-biely tvor  s miernou nadváhou, lenivý ako voš. Jeho meno je Kung-Fu panda. V zločine proti jazykovým zákonom mu napomáhajú jeho spolubojovníci. Na obhajobu tohto tvora možno povedať, že aj napriek svojej hlbokej neokrôchanosti sa aj po dlhom váhaní a skúmaní vždy snaží dať veci na správnu mieru a, pokiaľ možno, pomôcť.

Do tejto sprisahaneckej skupiny patria aj štyria adolescenti a pes, ktorý im pomáha riešiť záhady aj keď sa bojí strašidiel a jediné, čo ho zaujíma, je jedlo. Áno, správne, Scooby-Doo sú členom skupiny už roky.

Často si pripadám ako učiteľka slovenčiny (áno, viem, mám od je na míle ďaleko), ale zatiaľ som nenašla lepšie riešenie ako opravovať a opakovať. Veľakrát to nechám plávať. Veľakrát ma ide roztrhnúť. Asi ako keď mi švagor povie, aby som mu podala dve kusy chleba.

Ľudo aby sa ani v hrobe nevyspal.