List Tebe

Možno je to tým pohárom červeného, alebo tým, že samu seba posmeľujem vždy povedať nahlas to, čo si myslím a v poslednej dobe toho hovorím i píšem primálo. Tak prečo nie toto?

Tento list som nechala „vykvasiť“ asi tak mesiac. A dnes som sa rozhodla, že to zverejním. Pre niekoho to bude nudné čítanie – nevravím, že nie. Iný sa bude pýtať, či ten pohár bol skutočne len jeden (zatiaľ áno 🙂 ). Čítam si to však znova a vravím si, že takto to je a takto to cítim. A teda je to úplne v poriadku.

………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………..

List Tebe:

2.3.2018

Myslím na teba celé dni. A celé dni na teba zabúdam.

Napríklad včera ráno. Až do večera.

Snažím sa nájsť tie správne slová, až ich všetky zabudnem povedať, alebo aspoň napísať a potom ma to mrzí.

Chcem ti povedať, že máš v sebe niečo, čo odzbrojuje. V dobrom i v zlom. Ako facka, ktorú človek nečaká a ešte je za ňu v závere aj vďačný. Tie od teba majú vždy tú správnu silu i cveng. Máš v sebe niečo, čo človeka zhovadí a postaví na nohy v jednej a tej istej chvíli. A to je vzácne.

Kiežby som to vedela spolovice tak dobre.

Máš v sebe silu, ktorú vieš rozdať na všetky strany, keď je to potrebné. Ale len keď je to potrebné?

Človek by mal vedieť byť tak trocha, niekedy i viac, sebec. Dopriať ostatným, áno. Len čo dopraje sám sebe. Ako správy záchranár. Pretože keď dodýcha on, zakapú všetci.

Ty si záchranárom niekoľkých mojich životných situácií.

Poznám ťa už veľmi dávno. A vždy, keď si na teba spomeniem, vidím usmiatu tvár plnú života a sily. Tvár a hravé kučeravé oči, ktoré chcú žiť a vysať z tohto sveta všetku šťavu, pokiaľ sa len dá.

Chýbajú mi a predsa viem, že sú stále tu. Aj vďaka nim som tu stále i ja a snažím sa vyšťaviť si ten svoj kus pomaranča. Niekedy na to zabúdam, nechce sa mi, či strácam niť. Vďaka tebe sa po čase pohnem znova vpred.

Keď človek po dlhej dobe prestane byť konečne ostražitý a nepozerá sa okolo, len si užíva danú chvíľu, často do niečo narazí. Keď sa lámu ľady, v živote i na cestách, pravdepodobne niekto neubrzdí a narazí. Niekedy som to ja. Inokedy ty.

Stávaš sa tak súčasťou štatistík. Nevzdávaj preto ešte všetko čo okolo seba máš. Štatistiky sú len čísla. Zvyčajne kalkulujú tie menej pozitívne akty.

Buď v strehu. Dokážeš omnoho viac.


One Comments

  • Johnny

    7. apríla 2018

    Silne…
    Vela chyb…

    Reply

Napísať odpoveď pre Johnny Zrušiť odpoveď