Jesenné prekvapenie

V jednu sobotu popoludní na jesennej besiedke.

Ako správna a riadne usporiadaná rodina sme sa zišli diplomatických 15 minút pred začatím predstavenia.  Ja, môj priateľ, Kubkova mama,  jej rodičia a sestra s dcérou a chlapíkom, ktorý sa zjavne snažil votrieť do jej priazne.

Prekvapením číslo jedna bola skutočnosť, že som sa zabávala a predstavenia deciek od prvého až po deviaty ročník boli pre mňa zážitkom.

Druhé prekvapenie vo mne pretrváva dodnes. Pocit hrdosti na nie moje dieťa, ktorý sa miešal s pocitom malosti, keď mi bolo jasné, že moju tvár v hľadisku nehľadá. Párkrát som ale mala pocit, že sa díva práve na mňa a chcela som sa uhnúť, aby som mu nezacláňala výhľad na mamu a zároveň sa schovať pred ňou, lebo čo ak sa skutočne díval aj na mňa a ona by si to bola všimla…no, asi by ma nezjedla, ale jeden nikdy nevie 🙂

Celé smiešne. Viem.

Od deda dostal nové lego. Veliteľskú stanicu StarWars. Vecička, čo stojí sto eur, ale po zložení ju môžete akurát tak vystaviť na poličku. Je príliš krehká, aby sa s ňou deti hrali. V každom prípade, Kubko bol šťastný. Aspoň kým ju nezačal stavať.

Potreboval pomoc. Pri väčšine stavebníc, aj pri tých zložitejších, si už hravo poradí sám. Táto vesmírna stavba si ale vyžadovala viac skúseností a tak na pomoc zavolal ďalšieho preborníka v trpezlivosti, svojho tata. Áno, tú trpezlivosť som myslela ironicky.

Na moje obrovské počudovanie bola loď, aj keď na druhý pokus, o dve hodiny postavená.

Sledovala som celú situáciu, každú minútu a úprimne som im držala palce. Plač sme zaháňali len jediný raz a ani neprišiel. Krídla veliteľskej stanice sa rozpadli asi štyrikrát po sebe, takže to bol, uznajte, skutočne skvelý výkon.

Neviem to popísať, ale to, čo som cítila, bol skutočný pocit hrdosti. Sama to z tohto uhla nepoznám, ale predstavujem si to,ako keď otec či mama sledujú svoje dieťa prvý deň cestou do školy. Alebo keď sa váš mladší brat/sestra úspešne rozhodne zmeniť svoju životnú situáciu.

Bola som hrdá na to, že aj napriek prekážkam (a tie neboli ľahké) to obaja hravo zvládli. Pritom sa nepohádali! Takto pred rokom by som tú stanicu skladala ja sama a oni dvaja by sa upokojovali v izbe. Každý zvlášť 🙂

 


Pridaj komentár