Detská nano-insomnia

21:33 SEČ, Bratislava, Ružinov, u nás doma

„Tatóó?… (bez odpovede) … ha-lóóóó“.

Ticho.

„Áno Kubko, čo potrebuješ?“ pýtam sa ja, len pre istotu.

„Mne sa ešte vôbec nechce spaaať.“ (to nie je celkom odpoveď na moju otázku, ale ok)

„Tak si zavri očká a chvíľu mysli na to, čo pekné ťa zajtra čaká.“ Odpovedám a v duchu sa modlím, aby moja takmer teatrálna reakcia neutrpela fiasko.

Ticho. Ostala som totálne bez odpovede. Dokonca nebolo počuť ani zvyčajné funenie na odpor.

Hmm… aj tak dobre, hovorím si. Často si takto klebetím len tak sama so sebou. A reakciu by som v skutočnosti asi ani počuť nechcela.

 

21:39 SEČ, Bratislava, Ružinov, stále u nás

„Cha-čmmmm…“ ozvalo sa z izby a bolo to to jediné, čo som z ľudskej reči dokázala rozoznať.

Vošla som pomaličky do izby. Ani sa nepohol.

Zavrela som dvere. Bez reakcie.

Komu sa tu nechcelo spať? 🙂

(Na mňa premýšľanie nefunguje, akonáhle sa mozog roztočí, tak ide na plné obrátky a mám to márne. Na moju nespavosť lepšie zaberajú dve deci Alibernetu 🙂 **)

Na zdravie, namasté a dobrú noc

**pite s rozumom a len kým ho máte


2 komentáre

  • Neznámyznámy

    25. mája 2018

    Tanička tvoje články sú úžasné a vieš vystihnúť to práve v každej situácii čítal som ich pozorne (aj počúval )a v mnohých veciach si pobavila vyčarila úsmev no žiaľ aj kúsok smútku na dušu si dala, ale taký je život chcem povedať ze pokračuj je to skvelé čítanie. I.

    Reply
    • teha

      29. mája 2018

      Ďakujem. Úsmev na tvári i v duši mám teraz ja 🙂

      Reply

Napísať odpoveď pre Neznámyznámy Zrušiť odpoveď