Určite už každý z nás zažil v živote situáciu s deťmi v supermarkete. Jedno kňučí, lebo mu spadol cumeľ a druhé narieka, pretože nedostalo cukríky, ktoré práve tak veľmi chcelo. Nemusia to byť dve deti, aj jedno je často dosť. Matka či otec hľadajú kopu piesku, kam by strčili hlavu a dieťa kričí na ratu veselo ďalej. Ide si za svojim. To treba uznať. Prípadne mama či otec hádžu do košíka nie jedno, ale rovno dve balenia oných cukríkov, či inej pochutiny, po ktorej dieťaťu práve srdce piští.

Niekedy si tak stojím a s pokojom Angličana sa v duchu usmievam. Neriešim. Beriem situáciu aká je. Veď mňa tie dve minúty v rade navyše nezabijú. Áno, síce som z práce odišla s pocitom „konečne pokoj“ a toto divadlo sa na pokoj a pohodu vôbec nepodobá, ale – z cudzieho krv netečie a kým vrieskajúce dieťa nenosí moju DNA či aspoň meno, nemám čo riešiť. (zanietené mamičky, prosím prijímať tento text s nadhľadom 🙂 )

Sú ale chvíle, keď si vravím, „prečo pre živého Boha…“. Prečo pre živého Boha to ten rodič „rieši“ práve tak či onak. Veď čo z toho dieťaťa vychová? Čo z toho to škvŕňa malé má? Akú lekciu do života?

Ale áno, len mi naložte… Koľko detí som už v živote vychovala? Od podlahy, od srdca? Počtom 0. Slovom nula. Snáď aspoň na jedno mám vplyv. Robím čo môžem. Napriek tomu, že ani jeden môj prsník ešte neovísa pod ťarchou dojčenia, môžem slobodne vyhlásiť, že zdravý rozum mi nechýba. Možno práve vďaka tomu. A snažiť sa môžem, poviem vám, do zbláznenia.

Keď mi minule Kubo zahlásil „ale veď keď to je moje, tak nemusím s mydlom“, myslela som, že osivejem ešte viac, že ma snáď v tej chvíli a rovno vystrie priamo tam, kde stojím. Nestalo sa. Napriek tomu sa mi mozog stále nad tou myšlienkou zasekáva a nie a nie ju vstrebať.

Aby bolo jasnô: reagoval na moju poznámku, aby si po použití toalety poriadne umyl ruky, aj s mydlom.

Ako ste už mali možnosť čítať, keď TO je jeho, tak nemusí.

A bojujte proti tomuto. Vychovávajte.

Netuším o čo išlo. Detský rozmar prinesený od spolužiaka zo školy? Neprehliadnuteľný vplyv bio-eko-raw dedinských materí ? Neviem.

Nabudúce, keď v supermarkete nebudete chápať prečo a načo, vžite sa do situácie rodiča-nerodiča. Ja sa o to tiež pokúsim 🙂

Namasté

P.S.: Som skalopevne presvedčená, že aj farma-deti na obrázku majú doma mydlo. Zdravé, prírodné, neškodlivé, hand-made rukami ich vlastnými, ale majú! 😉