Poznáte tie dni – ráno sa zobudíte ako po nočnej šichte v uhoľnej bani či v lese (pravda – píla v noci útočila z každej strany) a v práci neviete, čo skôr. Nie žeby toho bolo až tak veľa, ale jednoducho nie ste schopná/ý zatriediť si úlohy. Efektivita je pre vás v takýto deň cudzí pojem. Ani o piatej sa nádeje nezlepšia, pretože sa stále cítite neschopne, nedostatočne atraktívne, mimo, proste ste out. Ani pomyslenie na návrat domov na tomto statuse nič nezmení.

V takýchto chvíľach poteší aj ten najjemnejší úsmev, malý kompliment (aj keď mu neveríte ani pol slova), drobnosti, ktoré robia život životom.

Takýto deň som nedávno odžila aj ja (odžila, pretože pod pojmom zažiť si predstavujem niečo viac pozitívne, vlievajúce energiu do žíl) a malé potešenie sľuboval úsmev dámy okolo štyridsiatky, ktorá si ma našla pred vstupom do obchodného centra. Pohľadom si ma pritiahla už asi na dvadsať metrov. Nebránila som sa. Dáma mala v rukách akýsi notes, pero a vyzeralo to, že svoju minútou života zlepším ten jej.

„Dobrý deň, môžem sa Vás spýtať dve jednoduché otázky?“ začala pani veľmi formálne.

„Nech sa páči,“ povedala som. Dve otázky ma snáď nezabijú. Milo sa usmievala a ja som mala po celom dni znova pocit, že predsa len patrím do človečenstva.

„Ak by ste mali na sebe niečo zmeniť, čo by to bolo? Kondícia, pleť, alebo hmotnosť?“

„Kondícia,“ odpovedala som takmer bez váhania.

„Vážne?!“ znela prekvapená odpoveď dámy, ktorej obočie zrazu vystúpilo až na vrchol čela a vytvorilo na ňom dvojitú vlnu.

Ďakujem, áno, mám za sebou náročný deň a práve toto som potrebovala počuť! Povedala som si sama pre seba.

Na druhú otázku si nespomínam, ale pani mi strčila do ruky dáky letáčik s tým, aby som sa jej určite ozvala, že mi rada pomôže. Slušne som poďakovala a odišla som.

Doma sa ma Kubko po dlhšej dobe znova spýtal na moju hmotnosť.

„Čožee?? Tak veľaaa?“ znela jeho reakcia na mojich 55 kíl (pri výške 168 cm – cítim sa maximálne normálne a zdravo, ďakujem). Áno, joga mi okrem lepšej duševnej rovnováhy za 5 mesiacov dala aj 3 kilá naviac ako bonus 🙂 nie však centimetre, takže je všetko v najlepšom poriadku.

„Moja mamina váži 38 kíl!“

Po tejto vete som sa čo najrýchlejšie snažila debatu uzavrieť s tým, že dôležité je, že sa obe cítime dobre a zdravo (?). Šlo ma roztrhnúť od vedomia, že si to dieťa myslí, že ja mám snáď nadváhu, ale jeho mamina je bohyňa Afrodita! (aj keď dodnes mi to číslo nie a nie vojsť do hlavy) Bránil sa takmer zubami-nechtami, že je to tak a že ja jednoducho vážim veľa.

… No bojujte s osemročným dieťaťom a vysvetlite mu, že sa nie je, pri výške cez 170 cm, čím chváliť, a najmä, že vy ste úplne zdravý človek. Raz darmo, mama je citlivá téma a treba mu to naservírovať inokedy.

Krásny deň bol za mnou a keď si Kubko ľahol spať, ja som si naložila bohatý tanier syra a iných pochúťok. Ostatní by si mali tiež dopriať.

Dobrú chuť!

(a namasté, samozrejme)