Včera po ôsmej večer, keď som sa vracala domov a otvárala dvere do bytu: „Tánička?“ ozve sa na mňa kdesi spoza steny obývacej izby Kubkov hlas skôr ako moja druhá noha prekročí prah dverí. Žeby tato nebol doma? „Áno, ahoj-teee…“ hovorím, doplňujúc, keď podľa pazvukov zistím, že…
